A aj mi bolo ľúto hercov, najmä pani Vášáryovej, že ona, taká skvelá a kvalitná herečka a musí hrať takúto hru. Hru bez hlbšej myšlienky, bez zápletiek a v podstate bez dramatického konfliktu. Plnú situačného humoru, gagov a narážok so sexuálnym podtónom. Ja som sa vlastne tak trochu hanbila. Za to, že toto našich skvelých hercov nútime robiť. Vraj si to žiada trh. Trh, ten beztvarý, neviditeľný živočích s nízkym IQ a ešte nižším sebavedomím. Trh, ktorý zožerie všetko, čo sa mu ponúkne a ktorý sa neodváži namietať, či by nemohol byť kŕmený aj niečím kvalitnejším.
O pár týždňov bolo v ponuke divadelné predstavenie opäť. (Noel Coward: Rozmarný duch). Už som ani nechcela ísť. Tušila som, že to bude to isté len v bledomodrom. A bolo. Skvelá Zuzana Tlučková a slabo napísaná hra. A vďační tlieskajúci diváci. Vychádzajúc som počúvala, čo hovoria na predstavenie. Páčilo sa. Zabavili sa, veď len o to išlo.
Všetci máme tvrdej reality dosť. Chceme sa smiať a zabávať, ale napriek tomu si myslím, že humor sa dá prepašovať aj do kvalitnejších a obsažnejších diel. Naozaj sú ľahké konverzačky taká istota?Ťažšie dielo sa radšej ani neponúka, veď čo ak by bolo trhu zle na žalúdok a nedajbože, hrôza pomyslieť, musel by aj rozmýšľať....
Keď sa niekedy vraciam zo služobky, zastavím sa v MacDrive na hamburger, aby som rýchlo zahnala hlad.
Ale niekedy sa neponáhľam, mám chuť dať si lahôdku, napríklad morské ryby, jesť ich pomaly, tešiť sa, že som v peknej reštaurácii, kde hrá príjemná hudba a kde je krásne prestreté.
Išla som do divadla na lahôdku a dostala som hamburger. Ako môžem byť spokojná?