reklama

Novodobé koncentráky majú už iné meno. Nemocnica

V nemocnici vás zbavia dôstojnosti ako nepotrebnej šupky a keď vás takto ošúpu ako pomaranč, ste zrazu strašne holí a zraniteľní a ku všetkým vaším diagnózam sa pridá ešte ďalšia. Strach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stála som na chodbe a bolo mi do plaču. Najradšej by som svoju sestričkovskú uniformu zhodila, pošliapala a tvárila sa, že nemám s povolaním sestry nič spoločné.

V duchu sa pýtam, či aj ja som sa za tie roky nezmenila. Nemala by som byť k nim ako rodná sestra, ako blížny k blížnemu, pomáhať a dávať zo seba to najlepšie? Už aj ja som stvrdla ako všetci tí lekári, primári a námestníci, ktorí sa vedia tváriť tak dôležito a nechajú pacientov trpieť v rozpálenej presklenej peci. Táto stará budova nie je uspôsobená na takéto horúčavy. Ľudia nám tu umierajú ako na bežiacom páse a ja sa na to dívam, všetci sa prizeráme a nič nerobíme. V duchu sa len modlíme, aby sme sa tam raz neocitli my, na áre, jiske, alebo na oddelení preplnenom trpiacimi vzdychajúcimi ľuďmi. Radšej umrieť doma, v spánku. Len nemocnicu nie. Pustite ma, sestrička, domov, medzi svojich, prosia ma často pacienti a ja sa cítim ako príslušníčka SS jednotiek, ktorá má predsa za niečo zodpovednosť a musí vykonávať príkazy. Čím sa líšim od hitlerových ľudí?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naozaj sa nedá nič urobiť?

Keď priviezli mamu ministra, vtedy sa diali veci, mali sme zrazu voľnú ruku, na izbe mala ventilátor, žalúzie, televízor, čašníci z blízkej reštaurácie jej servírovali jedlo na zlatých podnosoch a ona škriekala ako vrana na všetkých vrátane primára a riaditeľa nemocnice, ktorí vchádzali aj vychádzali do jej izby v predklone, už vopred pripravení prikývnuť na každé jej prianie, byť milí a úslužní, odčítať jej želania rovno z pier. Takáto servilnosť vyčerpá. Ako sa asi potom cítia títo mocní, zrazu ponížení, keď sa opäť môžu postaviť a vyrovnať? Musia si predsa nájsť obete. A tých je tu predsa dosť, sú ich tu desiatky, napríklad pani Balková, nemali ste sa prežierať, to preto ste ochoreli a ten pán s infarktom, je to vaša vina, veď ste sa mali šetriť, to predsa vie v dnešnej dobe aj malé dieťa, mali ste jesť veľa ovocia a čerstvej zeleniny a športovať každý deň, behať alebo plávať alebo chodiť do fitka. Robili ste to? Nie? Tak sa potom nesťažujte a pekne trpte, čo ste čakali? A pacienti sa boja oponovať, že predsa chodili do práce a vychovávali deti a nemali energiu ani tie prekliate peniaze na fitká a čerstvé ovocie, boli radi, že nejako prežili, zo dňa na deň, z nohy na nohu, byť rodičom a zamestnancom a synom, bratom, dcérou, manželkou, švagrom, priateľom, veď ako to všetko postíhať, to predsa nikto nedokáže. Všetci vieme, že piť a fajčiť sa nesmie, a drogovať a rozčuľovať sa, vieme to a predsa si líhame do svojich horiacich postelí a smejeme sa pritom, áno smejeme sa zubatej do tváre, ale netušíme, že novodobé koncentráky majú už iné meno. Nemocnica. Zbavia vás tam dôstojnosti ako nepotrebnej šupky a keď vás takto ošúpu ako pomaranč, ste zrazu strašne holí a zraniteľní a ku všetkým vaším diagnózam sa pridá ešte ďalšia. Strach. A to je ten moment, keď začnete prehrávať, keď sa z vás stáva číslo, len ďalší v poradí, ktorý možno prežije a možno umrie, ale koniec koncov, je to jedno. A novodobý koncentrák vás vysáva ako pavúk muchu. Najprv prídete o odvahu, potom o sebaúctu a nakoniec o život.

Lenka Fábryová

Lenka Fábryová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada píšem. Príbehy, poviedky, úvahy, recenzie. Publikujem aj na www.gretafabry.sk, na instagrame, FBa na youtoube kanáli : Audiopríbehy Gréty Fábryovej.Práve mi vychádza kniha DO NEBA MA NEVEZMÚ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu